Roman Ďurček (*1990, Zlaté Moravce) žije a tvorí v Malých Vozokanoch. Bol absolventom študijného programu Voľné výtvarné umenie, ktoré realizoval v maliarskych ateliéroch na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Doktorandské štúdium úspešne ukončil v roku 2022 (školitelia: prof. Ľudovít Hološka a doc. Ján Triaška).
Maľbu podrobuje rôznym experimentálnym praktikám na úrovni materiálu, pigmentov a podkladov. Výrazným fenoménom pre autora sa stal proces. Pravidelne sa zúčastňuje samostatných, ale aj kolektívnych výstav od roku 2014 – po súčasnosť na Slovensku aj v zahraničí. V roku 2018 dostal Cenu Martina Benku, stal sa trojnásobným finalistom VÚB Maľba roka 2017, 2019, 2021 a dvojnásobným finalistom Ceny nadácie NOVUM 7. a 8. ročník.
Paradoxy
Umelec sa prednostne venuje médiu maľby, a zároveň študuje možnosti jej presahov, ktorá je charakteristická diskurzívnym vkladom a materiálovým výskumom. Zámerom autora je maľbu prepojiť a podrobiť rôznym experimentálnym praktikám na úrovni rôznorodosti materiálu, pigmentov a podkladov. Experimentuje s kombináciou tradičných i netradičných pigmentov, metódami biochemických oxidačných procesov, čím sa zaisťuje osobitý efekt pre témy, ktoré sú aktuálne a zároveň prepojené s vnútorným prežívaním autora.
– Z hľadiska sociálnokritickej reflexie, súčasnej hodnotovo vyprázdňujúcej, či vychýlenej doby reflektuje, a kladie dôraz na výkony jedinca a preferovanie pseudovzorov. Z tohto pohľadu dominuje figurálna tvorba a práca s archetypmi kultúrnej pamäte. Emblematické figuratívne kompozície a ikony klasického umenia vníma ako model hodnôt a ich súdobej hodnotovej dezinterpretácie.
– Cieľom jeho práce je skúmať bytie ako také a existenčné situácie súčasníka prostredníctvom vnútornej autorskej výpovede formou obrazu, ktorý je pod tlakom nárokov na pracovný výkon, kariéru, životnú úspešnosť, či myslenie. V kontinuite jeho doterajšej tvorby bude budovať a rozvíjať zvolenú tematiku na základe skúseností a experimentálne preverovať situácie aj z hľadiska
formálnych možností.
– Prínosom projektu je umeleckým a experimentálnym spôsobom podať vnútornú výpoveď autora divákovi formou vizuálneho výtvarného umenia, konkrétne, dvadsaťdva obrazov s rôznymi
rozmermi. Výstave predchádzala selekcia obrazov po konzultácii s kurátorom na konečný počet
pätnástich diel.
Tvorbe podliehala dôkladná teoretická a naratívna analýza spoločenského diania vo svete, a na
základe tohto sa autor snažil podať výpoveď, či odkaz budúcim generáciám cez výrazové prostriedky uvedených techník.
