Toto dielo zachytáva napätie medzi protikladmi. Estetika krásy sa v ňom stretáva s jej vnútornými paradoxmi. Autor pracuje s vrstvami farieb, tvarov a textúr, aby vytvoril vizuálny priestor otvorený pre osobné vnímanie. Kompozícia zároveň hrá s pocitmi rovnováhy a neistoty pri konfrontácii predstáv o krásnom a jemu protirečiacom. Výsledkom je obraz, ktorý oslňuje intenzitou farieb a štruktúrou. Pozýva diváka premýšľať o vzťahu medzi formou, obsahom a emocionálnym nábojom.