„Paradox II“ (2023) je veľkoformátová vizuálna esej, ktorá stojí na rozhraní medzi umeleckým obrazom a materiálnym experimentom. Autor tu nepracuje iba s pigmentom, ale priamo s chemickými reakciami a fyzikálnym pôsobením látok na povrch – konkrétne kyselinou chlorovodíkovou, oxidačnými procesmi, olejom, akrylom a medenou platňou.

Výsledkom je dielo, ktoré nesie stopy zámernej deštrukcie, premeny a samovoľného vývoja, čím sa stáva živým artefaktom. Rovnako nevyspytateľným ako samotná doba, ktorú reflektuje. Povrch medenej platne je narušený a premenený chemickým zásahom, no zároveň zafixovaný do podoby maľby, ktorá sa vzpiera tradičnému výkladu.