Dielo „Časozberná mapa III“ (2023) predstavuje pokračovanie autorovej tematickej línie skúmania času ako pohyblivého, mnohovrstevnatého a zároveň neuchopiteľného fenoménu. Roman Ďurček sa v tejto sérii zameriava na vizuálny záznam časových vrstiev – nie prostredníctvom naratívu, ale cez fyzický proces zmeny materiálu.

V „Časozbernej mape III“ sa opäť stretávame s Ďurčekovým typickým experimentovaním s chemickými reakciami, oxidáciou, pigmentmi a alternatívnymi podkladmi. Povrch diela nesie stopy erózie, záznam pohybu a biologického času, akoby sa obraz sám písal – vrstvou za vrstvou, rovnako ako sediment v prírode alebo ľudská pamäť.

Mapa tu nefunguje ako nástroj orientácie v priestore, ale ako introspektívna stopa orientácie v čase, v osobnej aj kolektívnej skúsenosti. Dielo pôsobí abstraktne, no zároveň konkrétne – každý detail odkazuje na spomienku, vývoj, premenu.