V diele „Čítačky kódov I“ autor konfrontuje tradičnú symboliku s realitou digitálnej súčasnosti. Uprostred kompozície je QR kód, bežný nástroj dnešného prenosu informácií, avšak tento konkrétny kód je nečitateľný, „nefunguje“. Nie je možné ho naskenovať, nerozlúšti žiadne posolstvo. A predsa v ňom sú traja anjeli, pradávne bytosti, ktoré v mytológii a náboženskej tradícii prinášali ľuďom správy.

Tento kontrast medzi anjelmi a chladným, technickým jazykom súčasnosti kladie otázku: Kto dnes odovzdáva posolstvo? A čo zostáva nekomunikovateľné, stratené v preklade digitálneho sveta?

Dielo je akousi vizuálnou metaforou informačnej éry. Doby zahltené dátami, kódmi a odkazmi, v ktorej je však skutočný obsah často prázdny alebo skrytý. Dielo sa tak stáva nielen komentárom k technológiám, ale aj tichou reflexiou duchovnej prázdnoty a hľadaním zmyslu vo svete, kde anjeli mlčia a QR kódy nedávajú odpoveď.