Niekoľko postáv detí hľadí nahor. Akoby ich niečo na oblohe zaujalo a vtiahlo do spoločného objavovania. Polovica z nich sa pozerá cez ďalekohľad, dúfajúc, že zachytí detail sveta, ktorý je inak ľudskému oku skrytý. Druhá polovica ukazuje prstom, akoby sa delila o objav alebo viedla ostatných tým smerom. V tejto chvíli sa spája zvedavosť s tichým sústredením. Deti sú plné očakávania, fantázie a otvorenosti voči nepoznanému.

Postavy sú načrtnuté jemnými, priesvitnými líniami v odtieňoch červenej, modrej, fialovej a zelenej. Farby sa miestami prelínajú a dopĺňajú, čím vytvárajú dojem vzájomného pohybu a prepojenia. Každá farba nesie inú emóciu. Spolu vytvárajú dynamický rytmus, ktorý naznačuje, že deti neustále menia svoje polohy a gestá. Obraz zachytáva moment tesne pred pohybom, no zároveň akoby sa už pomaly rozplýval v čase.

Rozostrené farebné plochy splývajú do seba a formujú mäkký, snový priestor. Realita sa v ňom prelína s predstavivosťou, čím vzniká dojem spomienky. Autor tak vytvára napätie medzi konkrétnym a abstraktným, medzi tým, čo vidíme, a tým, čo len tušíme. Každý ťah štetca naznačuje pohyb, plynutie času a prchavosť okamihu, ktorý napriek tomu zostáva prítomný.