Výtvarné vzdelanie získal v ateliéri ak. maliara a sochára Jaroslava Šindelářa a následne Jiřího Pateru, pod ktorého vplyvom našiel aj základnú tému svojej tvorby – krajinu, ktorú transformuje do viac či menej abstrahovanej výtvarnej kompozície, ktorej farebné plochy a znakové motívy, bez ohľadu na konštruktívne štylizovanú podobu, evokujú priestor, prvky a atmosféru krajiny.
Janouškovcove „kompozície“ patrili najmä v prvej polovici osemdesiatych rokov skutočne k najpôvodnejším a najkvalitnejším obrazovým prejavom v plzenskom výtvarnom prostredí. Neskôr sa Janouškovcova tvorba premenila a konštruktívny základ jeho tvaroslovia (avšak vždy podaný s určitou expresivitou) vystriedalo voľnejšie organické poňatie kompozície a foriem. Napriek tomu je to stále typ „modernej krajiny“, čo ho zaujíma, spojený s estetickým pôsobením tu prítomných priemyselných prvkov. Janouškovec vychádza z ľudského vnímania vlastného pohybu v priestore; to je potom východiskom, ktoré je možné ďalej transformovať do imaginárnej „vnútornej krajiny“.
Jeho diela boli predstavené na viac ako 40 samostatných výstavách po celom svete (ČR, USA, Belgicko, Nemecko, Holandsko a ďalšie), taktiež získali niekoľko medzinárodných ocenení ako napríklad 2. cenu na 4. Medzinárodnom bienále akvarelu CASTRA 2021 v Slovinsku, 3. cenu na Medzinárodnej výstave v Indonézii, 2. cenu na veľkej medzinárodnej výstave „4th IWS INDONESIA EXHIBITION 2022“ v Indonézskej národnej galérii v Jakarte a zvláštnu cenu v roku 2023 na výstave Art Vue Foundation’s Prize Winter 2023 v Bruseli.
