Obraz pôsobí na diváka intenzívne a zároveň znepokojujúco. Autor využíva kontrastné prvky, ktoré sa navzájom stretávajú a vedú medzi sebou tichý boj. Názov napovedá, že tu nejde o klasickú harmóniu, ale o vizuálne stvárnenie napätia a nesúladu.

Je založený na kontraste tvarov a farieb. Studené tóny sa prelínajú s teplými a tmavé plochy stoja oproti svetlým. Umelec volí textúry s rôznou hustotou, čo vytvára pocit vrstvenia. Štetec zanecháva stopy, ktoré dodávajú obrazu energiu a pohyb. Miesta s hustou farbou sa stretávajú s prázdnymi plochami. Tento kontrast spôsobuje, že oko diváka neustále hľadá rovnováhu.

Obraz nepôsobí pokojne. Skôr vyvoláva dojem vnútorného konfliktu a pohybu. Tvary sa posúvajú do rôznych smerov a medzi sebou vytvárajú napätie. Divák cíti, že jednotlivé prvky sa snažia spolu fungovať, no nedarí sa im to. Výsledok je emotívny a dramatický.

„Disharmonia I“ otvára priestor na osobnú interpretáciu. Pre niekoho môže byť metaforou psychického nepokoja, pre iného obrazom spoločenského konfliktu. Prázdne miesta medzi tvarmi pôsobia ako prestávky, ktoré zdôrazňujú dynamiku. Každý detail odhaľuje nový význam, ak sa divák pozrie bližšie.