Tichá púť krajinou, v ktorej sa svetlo postupne prediera cez tiene. Jemné línie a premenlivé farby naznačujú pohyb. Akoby divák kráčal neznámou cestou, vedený vnútorným pocitom viery a očakávania.

Kompozícia evokuje okamih medzi neistotou a nádejou, kde každý krok smeruje k niečomu novému. Svetlo sa stáva symbolom nádeje, ktorá sa objavuje aj v tých najpokojnejších či najtemnejších zákutiach.