Búrlivé mraky sa valia oblohou ako nepokojné myšlienky, ktoré nedokážu nájsť ticho. Ťažké vrstvy oblakov sa prekrývajú, tmavnú a nesú v sebe napätie prichádzajúcej búrky. Svetlo sa cez ne prediera len opatrne, akoby hľadalo cestu von z tieňa.

Vzduch pôsobí hustejšie, nabitý očakávaním. Každý okamih je napnutý medzi pokojom a pohybom, medzi tichom a výbuchom živlu. Obloha sa mení na živý priestor, ktorý dýcha, pulzuje a neustále sa premieňa.