Maľovala som už ako malá. Bolo to pred 45 rokmi a viac. S postupom času a mojím dospievaním išlo maľovanie do ústrania a aj som na neho pozabudla, prišli iné záujmy, neskôr rodina. Pripomenula som si ho vo chvíľach, keď bola moja dcérka maličká, občas sme spolu trávili kreatívne chvíľky a to bolo asi tak všetko.
Raz som niekde počula výrok ,,Keď si prišiel na tento svet, tak každý jeden z nás dostal do života niečo predurčené.“ Pýtala som sa samej seba, čo by to mohlo byť. Dlho som to hľadala, nevedela na to prísť, až raz. Pred 8 rokmi som sa kvôli zdravotným ťažkostiam začala na plno venovať jóge, najprv ako žiak a neskôr ako učiteľ. Pri nej som začínala spoznávať samú seba, začala som vnímať jej esenciu, vnímanie samého seba cez prežitky, signály, ktoré som dovtedy prehliadala. Tam som si začala uvedomovať kto a kým som.
Po jednom zážitkovom maľovaní som sa opäť ,,našla“, moja duša cítila, že aj tu ,,som doma,“ vo svojej podstate, ozvalo sa vo mne to vnútorné dieťa, ktoré tak rado maľovalo – s radosťou, ľahkosťou a rozjasnenými očami. Cítila som v sebe neskutočnú energiu, ktorá musí von. Je to ten pocitm keď viete že Vám je dobre, tak si tento stav chcete udržiavať. A tak som začala maľovať.
Nemám žiadnu výtvarnícku školu, som samouk, ale rada experimentujem.
Mojimi obľúbenými technikami je maľba akrylom – väčšinou abstraktná tvorba a starodávna enkaustika. Na tejto technike je veľa vecí, ktoré ma fascinujú. V prvom rade ma oslovilo niečo iné, ,,netradičné“ ako je ,,bežné“, obraz namaľovaný tak vzácnym materiálom, akým je včelí vosk s prímesou Damary. Mám veľmi rada jej príjemnú vôňu, sýte a hutné farby, ktoré sa pri tvorbe prelínajú jedna do druhej. Vzniká tak prekrásna škála farieb a odtieňov, ktoré ma nikdy neprestanú baviť a fascinovať.
Maľovanie beriem ako nástroj, je to pre mňa (staro) nová, pritom prirodzená energia, v esencii a nastavené toku života, ktorá ide cezo mňa. Jednoducho to cítite, že spočívate sami v sebe.
Cez seba zachytávam odkazy prírody, vône, pocity, farby, je to pocit slobody prejaviť sa touto formou, lebo v ňom nie sú žiadne mantinely.
A to ma napĺňa, lebo telo, myseľ a duša sú spojené nádoby, ktoré tvoria jeden celok – nás samotných a žití s ľahkosťou.
