Výtvarník a výtvarný pedagóg Jozef Švikruha je rodák z Trebichavy pri Bánovciach nad Bebravou. Po maturite študoval v rokoch 1960 – 1964 v Pedagogickom inštitúte v Nitre v ateliéri maľby u doc. Ľudovíta Jelenáka a doc. Oľgy Félixovej. Po štúdiu celý profesijný život pôsobil pedagogicky v základných školách a 25 rokov v Základnej umeleckej škole v Trenčíne.
Externe spolupracoval a stále spolupracuje s Trenčianskym osvetovým strediskom v sekcii neprofesionálnej výtvarnej tvorby a detskej výtvarnej tvorby ako metodik a člen porôt. Je nositeľom rezortného vyznamenania Ministerstva školstva Slovenskej republiky Veľkej medaily sv. Gorazda a ceny POCTA od Národného osvetového centra.
Svoje diela prezentoval doma i v zahraničí – Českej republike, Taliansku, Poľsku, Srbsku a Slovinsku. Je
členom najstaršieho slovenského umeleckého spolku Umeleckej besedy slovenskej. Žije a tvorí v Trenčíne.
Inšpiráciu vo svojej tvorbe nachádza predovšetkým v krajine Považia, Kysúc, Oravy a Liptova. Pri pohľade na jeho obrazy zimnej či jesennej krajiny cítime vôňu prvého snehu napadaného na zožltnutú trávu a oranžové lístie. Skúsenosť, na ktorú sme takmer zabudli. Tá vôňa krajiny skutočne ožila.
V posledných troch rokoch autor prechádza od žánru krajinomaľby, a vstupuje do sveta klasickej hudby. Inšpiráciu prezrádzajú názvy malieb – najznámejšie opusy európskych klasikov, napríklad Petra Iľjiča Čajkovského, Wolfganga Amadea Mozarta, Ludwiga van Beethovena, Antonia Vivaldiho a iných. Ich výber je výhradne subjektívny, podľa pocitov, nálady a prežívania. Číra esencia farby plynie na jeho plátnach podobne ako Čajkovského hudba éterom, no nejde o ilustráciu hudobného diela. Dominujúce vertikály či citácie detailov hudobných nástrojov síce určujú rytmus, základom je však farba, ktorou hudobne cítiaci maliar premieňa tonalitu, dynamiku, melodiku raz na kontrastné, inokedy zas na komplementárne farebné kompozície.
