Súboj, tichý vnútorný zápas, ktorý si človek nesie hlboko v sebe, patrí k najťažším skúškam ľudskej existencie. Práve takýto význam nesie výjav namaľovaný akrylovými farbami na plátne. Už pri prvom pohľade pôsobí intenzívne, vyžaruje napätie a neskrývanú emóciu. Obraz rozpráva o okamihu, keď sa stretávajú protiklady, keď sa dve energie navzájom zrazia a zanechajú po sebe nezmazateľné stopy v duši aj v priestore.

Trhliny v žiarivej červenej farbe vyvolávajú pocit surovej agresivity. Pripomínajú otvorené rany, ktoré sa objavia na tele bytosti vtedy, keď ju zasiahne bolesť, utrpenie alebo nečakaný úder. Z týchto rán vyteká život, sila a energia. Divák cíti, že krv, ktorá sa stráca, predstavuje metaforu pre vyprchávajúcu životnú vitalitu. Červená farba zároveň symbolizuje oheň, vášeň, bolesť i nezlomnú energiu, ktorá sa napriek všetkému odmieta úplne vytratiť.

Keď sa pozorovateľ dlhšie díva na obraz, postupne rozoznáva v červených stopách obrysy záhadných postáv. Spočiatku pôsobia neurčito, no čoskoro sa pred očami začnú črtať jasnejšie. Tieto postavy sa javia ako bytosti, ktoré stoja v tieni a sledujú boj. Niekedy pripomínajú svedkov, inokedy pôsobia ako samotní pôvodcovia zranení. Človek ich však môže vnímať aj ako odraz vlastného vnútra, ako stelesnenie strachov, pochybností alebo vnútorných nepriateľov, s ktorými každý deň zápasí.

Autor prostredníctvom akrylu na plátne zdôrazňuje dramatickosť i poéziu tohto výjavu. Farby a línie vytvárajú jazyk, ktorý nepotrebuje slová, aby odovzdal hlboké posolstvo. Obraz pripomína, že zápas človeka s vonkajším svetom nikdy nie je taký ťažký ako boj so sebou samým. Každá rana, aj keď bolí, prináša možnosť zmeny a zrodenia novej sily. Výjav sa stáva výpoveďou o zraniteľnosti, odvahe a vnútornej sile, ktorá dokáže človeka posunúť vpred.