Dielo Jarmily Marčišovej zachytáva fascinujúce spojenie farieb, pohybu a emócií. Dominantná kombinácia sýtej modrej a žiarivých červenooranžových tónov vytvára napätie medzi pokojom a vnútornou energiou.

V centre kompozície sa vznášajú jemné ibišteky, akoby zhmotnené v obláčiku svetla a ticha – zastavené v čase, no zároveň plné pohybu. Autorka využíva vertikálne stekajúce línie ako symbol plynutia, dočasnosti a krehkosti.

Kontrast medzi detailne spracovanými kvetmi a jemne rozpíjajúcim sa pozadím vytvára napätie i harmóniu, ktorá oslovuje diváka na citovej aj intuitívnej úrovni. Vertikálna orientácia diela podčiarkuje pocit gravitácie, zostupu a ponoru do vnútorného sveta.