Grafické dielo zobrazuje nezahalenú ženu s anjelskými krídlami, ktorá ticho sedí v introspektívnej polohe, akoby čakala na spásu alebo odpoveď z vyšších sfér. Jej telo sa zdá byť zraniteľné a zároveň silné. Je symbolom ľudskej duše v liminálnej situácii, ktorá stojí na hranici medzi vierou, pochybnosťami, svetlom a temnotou.

Dominujú tu len dve farby, ktoré však úplne postačujú na rozohranie hlbokého psychologického a duchovného príbehu. Tieto kontrastné tóny rozdeľujú obraz na dva odlišné svety. Jeden možno reálny, druhý vnútorný, skrytý a nedosiahnuteľný. Vzniká tak silné napätie, ktoré diváka vťahuje do diela a núti ho premýšľať o polaritách života: nádej verzus rezignácia, pokoj verzus nepokoj, svetlo verzus tma.

Postava ženy je nielen nositeľkou symboliky krehkosti, ale aj akýmsi mostom medzi dvoma skutočnosťami, (medzi tým, čo je viditeľné, a tým, čo zostáva skryté. Jej krídla, hoci symbolicky anjelské, akoby ju nenesli. Skôr naznačujú padlého anjela, dušu čakajúcu na vykúpenie alebo rozhodujúci impulz k povstaniu.

Celé dielo pôsobí ako vizuálna meditácia o stave bytia, duševnej prázdnote, ale aj tichej nádeji. Je hlboko symbolické a ponecháva priestor pre vlastnú interpretáciu každého diváka. Každý si v ňom môže nájsť svoj vlastný príbeh vnútorného rozdelenia a hľadania rovnováhy.