Zátišie sa rozvíja ako tichý rozhovor medzi predmetmi, ktoré v sebe nesú stopy každodennosti aj skrytej symboliky. Veci tu neležia náhodne – každá má svoje miesto, svoj význam a vlastnú pamäť. Spoločne vytvárajú krehkú rovnováhu medzi poriadkom a prirodzenosťou.