Dielo „Hráči“ predstavuje symbolickú scénu dvoch okrídlených postáv, ktoré sú zachytené pri kartovej hre. Oblečení v tesných bielych habitách stoja proti sebe v napätom súboji nielen kartovom, ale aj duševnom. Obaja „hráči“ na seba vyplazujú jazyky (gesto detinskej provokácie aj výsmechu) čím sa do hry vkráda absurdita, možno aj irónia ľudského súperenia.

Scénu zo tieňa ticho sleduje had (symbol pokušenia, poznania, ale aj zrady). Jeho prítomnosť dodáva scéne znepokojujúcu hĺbku a vyvoláva otázky o skrytých motívoch, manipulácii či tajných pravidlách hry, ktorú sledujeme.